Gitarový zosilňovač je srdcom zvuku. Jeho typ a zvukové možnosti budú definovať váš zvuk. Výberu zosilňovača sa však netreba báť, ponuka je obrovská a pestrá. A hoci sa pri výbere prvého aparátu môžete v rozsiahlej ponuke trochu strácať, každý muzikant si skôr či neskôr vyberie pre seba to pravé. Tento článok by vám mal túto voľbu uľahčiť.
Typy zosilňovačov
Zosilňovače delíme podľa spôsobu výroby do niekoľkých kategórií, v rôznych cenových reláciách. Každý typ má svoje výhody a nevýhody, ktoré si postupne vysvetlíme.
Elektrónkové zosilňovače
Elektrónkové zosilňovače počujete takmer na každej nahrávke, kde sú elektrické gitary. Hlavné dôvody, prečo volí elektrónkové zosilňovače veľká časť gitaristov, sú vysoká efektivita zosilňovača a najväčší dynamický rozsah. Tieto aparáty sú voľbou číslo jedna všetkých profesionálov. Majú výbornú dynamickú odozvu a skvelý zvuk. Patria tiež k najhlasnejším modelom vôbec. Nevýhodou môže byť vyššia obstarávacia cena, väčšia hmotnosť a nutnosť pravidelnej výmeny elektróniek, ktorá je nákladnejšia. Elektrónky v zosilňovači majú okrem obmedzenej životnosti aj náchylnosť na teplotné zmeny.
Tranzistorové zosilňovače
Tranzistorové zosilňovače sú najbežnejšie zosilňovače na trhu. Ich zvukové vlastnosti sa líšia podľa použitej technológie. Lacnejšie tranzistorové zosilňovače sú vhodné primárne pre začínajúcich hráčov alebo pre hráčov s obmedzeným rozpočtom. Drahšie zosilňovače využívajú obvody simulujúce elektrónkový predzosilňovač a majú vysokú efektivitu takmer vo všetkých výkonových úrovniach, čo neplatí vždy u všetkých elektrónkových zosilňovačov.
Hybridné zosilňovače
Hybridný zosilňovač kombinuje elektrónkový predzosilňovač a tranzistorový koncový zosilňovač. Vďaka veľkým pokrokom u tranzistorových zosilňovačov sa hybridné zosilňovače už príliš nepoužívajú.
Modelingové zosilňovače
Modelingové zosilňovače začali naberať na popularite v posledných dvoch dekádach. Vďaka pokročilému softvéru dokážu tieto aparáty simulovať zvuky rôznych zosilňovačov, čo mnoho muzikantov vyhľadáva hlavne kvôli experimentom s gitarovým zvukom. Zatiaľ čo lacné modelingové aparáty sú vhodné pre hráčov, ktorí chcú preniknúť do sveta rôznych skreslení a modulačných efektov, drahšie, a omnoho pokročilejšie, aparáty dokážu v mnohých situáciách nahradiť pedalboard a zosilňovač, a to ako v štúdiu, tak aj pri živom hraní.
Kombo vs. gitarový stack
Gitarové kombo má v sebe zabudovaný reproduktor a zosilňovač. Stack sa skladá z hlavy (gitarového zosilňovača) a gitarovej bedne. Obe možnosti majú svoje pozitíva aj negatíva.
Kombo
Kombá sú vhodné pre gitaristov, ktorí potrebujú šetriť miesto a ľahko cestovať z koncertu na koncert. Pôvodne sa vyrábali iba kombá. Až postupom času bolo potrebné väčšieho výkonu a bední. Teraz je väčšina kombíčok vyrábaná na domáce cvičenie, do štúdia a koncertovanie v menších priestoroch. Firmy ako Marshall, Fender alebo Vox majú širokú ponuku vo všetkých cenových reláciách.
Stack
Zostava hlavy s bedňou sa začala pôvodne vyrábať kvôli potrebe väčšej hlasitosti na pódiách. Bežne sa používa kombinácia zosilňovača s bedňou s konfiguráciou reproduktorov 4x12 (štyri dvanásťpalcové reproduktory), ktorá má pravdepodobne najlepší, hutný zvuk. Nevýhodou je značná hmotnosť, rozmery a s tým súvisiaci náročnejší transport. Teraz sa bežne používajú bedne menšie (2x12 a 1x12), ktoré sú skladnejšie a možno ich dobre využívať aj na domáce hranie. Výhodou tohto usporiadania je aj to, že si sami môžete vybrať najvhodnejšiu bedňu a reproduktory pre váš zosilňovač.
Výkon zosilňovača
Ďalším významným faktorom výberu je výkon. Je dôležité rozmyslieť si, kde budete zosilňovač používať. Voľba výkonu zosilňovača je závislá na niekoľkých faktoroch. Na domáce hranie nie je potreba 100 Wattov výkonu, zosilňovač pri nízkej hlasitosti nevybudíte a nebude takto dobre hrať. Naopak, ak si kúpite 15-wattové kombo na hranie s kapelou, nebudete cez ostatné nástroje zrejme počuť.
Elektrónkové zosilňovače vyžadujú na využitie svojho plného potenciálu určitú úroveň vybudenia, teda v prostredí ako je domáce štúdio, je niekedy elektrónkový zosilňovač s nízkou wattážou lepšia voľba než výkonnejší model. U výkonnejších zosilňovačov budete musieť využiť výkonovú brzdu.
Pri výbere aparátu na skúšky a stage záleží na podmienkach a tiež štýle muziky. U kvalitnejších elektrónkových zosilňovačov je 20 Wattov ideálna spodná hranica, u lacnejších sa jedná približne o 40 Wattov.
Tranzistorové/ Modelingové zosilňovače majú rôznu efektivitu zosilnenia, preto u lacnejších výrobcov je pre skúšobňu alebo stage ideálne zvoliť minimálne 80-wattový zosilňovač, zatiaľ čo u kvalitnejších modelov často postačí aj 60 Wattov.
Autor článku Pavel Kvapil
