Delay je jeden z najznámejších a ľahko rozpoznateľných efektov vo svete gitarových pedálov. Každý gitarista by mal vo svojej výbave nejaký mať. Delay je často základom riffov alebo ambientných plôch. Pri hraní sól pomáha spevniť zvuk a môže tak navodiť pocit, že ho hrá viac nástrojov. V tomto článku sa pozrieme na to, čo jednotlivé parametre u delayu znamenajú, ako sa od seba jednotlivé typy líšia a ako tento typ efektu použiť a dostať z neho ten najlepší zvuk.
Základné pojmy
Čo teda delay robí? Keď na gitare zahráte tón, delay tento tón opakuje. Pomocou parametrov môžete nastaviť rýchlosť, počet opakovaní a vlastnú hlasitosť efektu. V základe majú pedále tieto možnosti nastavenia:
- time: čas medzi zahraným tónom a prvým opakovaním, ktoré počujete
- feedback: nastavenie počtu opakovaní, ak je úplne stiahnutý, budete pravdepodobne počuť len jedno, naplno budú opakovania dokola oscilovať.
- level: nastavenie hlasitosti efektu (ako veľmi budú opakované tóny počuť)
Typy delay efektov
Delaye sa rozdeľujú do niekoľkých základných kategórií, a to predovšetkým podľa technológie výroby a typu obvodu.
Páskové echo
Okolo roku 1950 prišiel Les Paul s nápadom použiť nahrávacie páskové zariadenie pre opakovanie signálu, a tým tvorbu ozveny – echa. Odtiaľ pochádza anglický názov „tape echo“. V dnešnej dobe sa klasické pásmové echa používajú už len výnimočne, pretože majú veľa ľahko poruchových súčiastok, ktoré sa môžu poškodiť pri transporte. Tieto zariadenia ale produkujú skvelý vintage zvuk, a niektoré firmy ich preto stále vyrábajú. Moderné pedále už v sebe žiadnu pásku alebo kazetku s páskou nemajú.
Analógový delay
Prvý analógový delay priniesla na trh v roku 1981 firma Boss. Obvod pedálu bol založený na tzv. BBD čipe (bucket brigade chip), ktorý posiela analógový signál cez niekoľko kapacitátorov, kde je následne tvorené oneskorenie. Zvuk u analógových delayov je skôr temnejší a teplý. Pre niekoho môže byť menšou nevýhodou, že čas opakovania sa dá nastaviť iba obmedzene (napríklad do 600 ms). Analógové delaye vyrába celá rada firiem. V rôznych verziách napríklad skvelý MXR Carbon Copy delay alebo Boss DM-2w.
Digitálny delay
Prvé delaye tohto typu na trh priviedla v roku 1984 tiež firma Boss. Išlo o model DD-2. Obvod týchto pedálov je komplikovanejší. Pedál za pomoci DSP (Digital Signal Processor) čipu
konvertuje analógový signál na digitálny, nahrá ho a podľa nastavených parametrov opakuje. Čas opakovania môže byť oproti analógu naozaj dlhý. Vďaka digitálnej technológii sú opakovania tiež veľmi čisté a nedegradujú ako u páskového echa. Typickým digitálnym delayom je Boss DD-3T.
Moderné digitálne delaye
Tieto delaye teraz patria k najrozšírenejším na trhu. Veľkou výhodou je, že simulujú rôzne typy delayov, majú tak široké možnosti nastavenia a pestrú paletu zvukov. Zložitejšie a drahšie efekty tiež majú možnosť tvorby, detailnú editáciu presetov a funkciu tap-tempo, ktoré slúži pre nastavenie času opakovania poklepaním nohy. Za zmienku rozhodne stoja Boss-DD 500, DD-8 a rôzne verzie delayov od firiem Strymon, TC Electronic či Line6.
Hlavné rozdiely medzi analógovým a digitálnym delayom
Analógový delay:
- BBD čip mení farbu zvuku jednotlivých opakovaní
- zvuk delayu degraduje a s každým ďalším opakovaním je menej čistý
- maximálny čas opakovaní je kratší, typicky maximálne 600 ms
- celkový zvuk je teplejší a temnejší ako u typického digitálneho delayu
Digitálny delay:
- zvuk je vďaka DSP čipu čistý a transparentný (za predpokladu, že nepoužívate simuláciu páskového echa alebo analógového delayu)
- čas medzi opakovaniami môže byť oveľa dlhší, u najdrahších delayov až 10 sekúnd
Niektoré spôsoby použitia delayu
Pri použití delayu sa nekladú medze fantázii a niektorí muzikanti ho dokážu využiť veľmi kreatívne. Efekt má široké využitie v závislosti od štýlu hrania a hudobného žánru.
Vintage zvuky
Ak chcete mať zvuk v štýle vintage, je vhodné zaobstarať kvalitný analógový delay (MXR Carbon Copy), páskové echo alebo ich simulácie (Strymon Timeline alebo El Capistan). Obidva druhy delayu zvuk unikátne ovplyvňujú. Každé opakovanie ho ľahko degraduje a tvorí tak krásny teplý zvuk, ktorý pri hraní s ďalšími nástrojmi skvele znie a dobre sa medzi nimi presadí.
Delay pre gitarové sóla
Na takmer každej nahrávke gitarového sóla môžete počuť delay. Ten zvuku pomáha a tvorí dojem sólovej hry dvoch nástrojov. Zvuk je viac masívny a lepšie sa hrá.
Slapback delay
Tzv. Slapback delay možno počuť na nahrávkach Elvisa Presleyho, Chucka Berryho alebo ďalších muzikantov a kapiel z 50. rokov. Pre dosiahnutie tohto zvuku je potrebné nastaviť čas delayu na veľmi krátky, level delayu asi na rovnakú úroveň ako váš pôvodný signál a feedback na minimum. Ide o veľmi výrazné, charakteristické nastavenie.
Delay pre rytmické zvuky
Niektorí gitaristi radi používajú delay pre rôzne rytmické zvuky. Pre toto využitie odporúčam nejaký delay s tap-tempom, ktoré umožní presné nastavenie času nohou, podľa bubeníka alebo tempa skladby. Tiež je pre také hranie vhodnejšie využiť digitálny delay, pretože opakovanie by malo byť čo najčistejšie. Známa nahrávka, kde môžete počuť takú aplikáciu delayu, je Where the streets have no name od U2.
Kam umiestniť delay v efektovom reťazci?
S umiestnením delayu môžete samozrejme experimentovať. Fantázii sa medze nekladú, ale štandardne sa delay zapája za kresliace pedále, modulácie a pred reverb. Toto umiestnenie dodá jeho zvuku priestor a znie lepšie. Bežný signálový reťazec vyzerá v ideálnom prípade asi takto: gitara – ladička – kvákadlo - kompresor – fuzz – overdrive / distortion – modulácie – delay – reverb – aparát. Alternatívnou možnosťou je umiestniť delay spolu s reverbom do efektovej slučky. Čistota signálu a kvalita zvuku delayu vás možno milo prekvapí.
Autor článku Pavel Kvapil
